Niekoľko kilometrov od Senice, v obci Jablonica žije človek, ktorého podnikateľské aktivity vzbudzujú prinajmenšom údiv. Chová desiatky hadov, pričom nejde o žiadne zvieratká na hranie! Ak by vás totiž uhryzli, váš život je ohrozený! Peter Motus ich však považuje za svojich miláčikov, aj keď sám neraz čelil útoku brazílskeho štrkáča či ploskohlavca vodného. Chovateľa už museli dokonca hospitalizovať.

Začínal s rybičkami
„Aha, tu ma pred pár dňami uhryzol,“ ukazuje Peter Motus pravicu. Rany po ostrých zuboch pytóna sú už takmer zahojené. „Ten našťastie nepatrí medzi jedovaté,“ pozrie smerom k majestátne pôsobiacemu „páchateľovi“. „Váži okolo 15 kíl,“ približuje tvora, ktorého má pre potešenie. Väčšina ostatných hadov mu zabezpečuje každodenný chlieb, pretože ich jed využíva na výrobu hadích mastí. „Od malička som sa zaujímal o zvieratá, najmä o exotické,“ vysvetľuje Peter Motus. Ako chlapec začínal s akváriovými rybičkami a papagájmi. Čím ďalej, tým viac ho priťahovala fauna netypická pre naše zemepisné šírky. „Choval som korytnačky, krokodíly a hady,“ približuje situáciu spred rokov, keď na zadováženie „exotiky“ musel vyvinúť nemalé úsilie. „Zvieratá patrili k drahým artiklom, zvlášť pre chlapca, akým som bol, a okrem toho dalo veľa námahy, kým ste ich zohnali,“ hovorí a poznamenáva: „Možno povedať, že rodičia mi vychádzali v ústrety.“ Dospievajúci chalan založil základnú teraristickú organizáciu v Senici, kde viedol aj krúžok mladých chovateľov. „Dlho som rozmýšľal, ako dať na Slovensku tejto vášni profesionálny rozmer. Existovalo niekoľko možností: obchodovať s týmito zvieratami, založiť farmu produkujúcu hadie kože...“ vymenúva alternatívy, ktoré zvažoval. „Z etického hľadiska ma nelákalo chovať tvory, ktoré potom stiahnem z kože či ich budem predávať ako nejakú vec...“ dodáva. Pán Motus radšej skúsil iné. Podrobne naštudoval informácie o jedovatých plazoch a preskúmal možnosti súvisiace s využitím toxínov, ktoré vylučujú. „Napokon som dospel k tomu, že najlepšie bude odoberať im jed, pretože hada pri tom nemusíte usmrtiť a získate látky, ktoré sa dajú speňažiť,“ vysvetľuje. V roku 1992 rozbieha riskantné podnikanie. „Kúpil som najprv tri brazílske štrkáče z Česka a potom celý odchov týchto plazov.“ Ako hovorí, nešlo o výhodný biznis. „Stálo ma to naozaj dosť. Až neskôr cena hadov klesla. Teraz také mláďa vyjde asi od 1 500 do 3 000 korún. Okrem toho je potrebné vybaviť niekoľko povolení. Keďže ide o nebezpečné živočíchy, schvaľuje to regionálna veterinárna správa. Musím povedať: mal som obrovské šťastie, pretože som sa stretol s pochopením na úradoch,“ rozpráva. Zaujímavo dopadla aj jeho skúška pre prácu s jedmi. „Porotcovia nakoniec zistili, že o celej veci viem viac než oni.“

Vlastná značka
„Po dvoch rokoch, keď zvieratá dospeli, začali sme im odoberať jed, ale nikto oň nemal záujem. V tom čase sme oslovili zahraničné firmy, no márne. K obyčajnému živnostníkovi, ešte k tomu z bývalého východného bloku, asi nemali dôveru. Najväčší problém bol však v tom, že pár európskych spoločností spracovávajúcich hadie toxíny už obchodovalo s hadími farmami a okrem toho, každý využíva jed z iného plaza. Na základe tohto neúspechu som sám začal vyrábať produkty s obsahom hadieho jedu.“ Peter Motus, pôvodným povolaním chemik, vyvinul prípravok obsahujúci jed z brazílskeho štrkáča. Dnes jeho rodinná firma ponúka až päť takýchto výrobkov. Ide o mastičky, ktoré pomáhajú pri liečbe rôznych kožných chorôb, ale pozitívne účinkujú tiež proti bolestiam pohybového aparátu, preležaninám a dajú sa aplikovať aj na otvorené rany. „Samozrejme, všetky sú schválené ministerstvom zdravotníctva,“ zdôrazňuje.

Pozor na ne!
Okrem toho, že hadom musíte vytvoriť primerané podmienky, potrebnú klímu, dávať im zdravotne bezchybné krmivo (napríklad len laboratórne hlodavce), nesmiete zabúdať ani na vlastnú bezpečnosť. „Po uhryznutí môžete zomrieť do desiatich minút. Hady mi ublížili päťkrát, pričom trikrát som bol hospitalizovaný,“ vyratúva nepríjemné zážitky s miláčikmi. „Zakaždým to bola moja chyba. Vždy zlyháva ľudský faktor. Predvlani som hada chytil nesprávne, vyšmykol sa mi a pichol ma do palca. V inej situácii plaz zaútočil počas odberu toxínu.“ Prvýkrát tohto muža uhryzla vretenica retiazková. Chcel zviera nakŕmiť, no zle ho zafixoval. „Schytal som to cez rukavicu,“ vraví Peter Motus. A ako „chutí“ útok hada? „Býva sprevádzaný bolesťou a šokom,“ vysvetľuje chlapík. Medzitým hádže štrkáčom potkany a my ich sledujeme v akcii. „Pokojne fotografujte aj zblízka, teraz neublíži, lebo má v ústach žrádlo,“ otvára dvierka hadieho „príbytku“. „Kŕmim takto dvakrát za 14 dní. Prijímajú len živú potravu. Ploskohlavce obľubujú aj kúsky mäsa, žerú ryby, kuracie krky a krídla,“ komentuje. Nasleduje záverečné predstavenie: za pomoci ošetrovateľa vyberá štrkáča a opatrne ho kladie na stôl. Spoločne mu fixujú hlavu i chvost a do pohárika pomaličky vyteká hadí jed...