Všetky prípravky sú voľnopredajné v lekárňach na celom Slovensku a v Českej republike

Naše prípravky nie sú lieky ale kozmetické prípravky!

   

  "... Z Medúzinej hlavy  spadli kvapky krvi, zem ich do seba vsiakla a zmenila na pestré  hady."

Napísal o hadoch Ovídius už v starovekom Grécku.
Egyptská  kráľovná Kleopatra si vybrala na dobrovoľný odchod z tohto  sveta pohryznutie jedovatým hadom.
  Smrtiaci účinok toxínov  jedovatých hadov nemá v živočíšnej ríši konkurenciu.
Možno tu  niekde pramení ich negatívna popularita medzi ľuďmi. Oddávna   sa však vie, že hadí jed má okrem smrtiaceho aj liečivý účinok.
   Hadí jed je veľmi vzácna a drahá tekutina. Doposiaľ sa vedcom  nepodarilo synteticky ho vyrobiť. Jeho cena niekoľkonásobne  prevyšuje cenu zlata, preto ho pri výrobe hromadne vyrábaných  prípravkov využíva len málo firiem. Dali by sa spočítať  na prstoch dvoch rúk.
 Všetky hadie jedy bez rozdielu druhu  predstavujú zmes až 50-tich rôznych nízkomolekulových bielkovín  a polypeptidov. Biologicky a farmakologicky účinné látky sú  buď enzýmy, antibiotické látky, alebo kyselina hyalurónová,  minerálne látky, ba dokonca stopové prvky zlata. Neurotoxické  látky obsiahnuté v haďom jede, blokujú elektrickú aktivitu v  nervových bunkách a vláknach, vedúcich signály bolesti z miesta  jej vzniku cez miechu do mozgu. Takto buď utlmia alebo zabránia  prejaveniu sa bolesti. Táto ich vlastnosť sa využíva v prípravkoch  proti reumatizmu, epilepsii, malomocenstvu, dokonca pri zhubných  nádoroch ako ukľudňujúci prostriedok.
Hadie toxíny však  účinkujú i pri zápalových ochoreniach.
Pri rôznych poraneniach  a zápaloch potrebuje ľudský organizmus veľké množstvo enzýmov.  Bez nich by nemohol existovať. Každý enzým je špecifický.  Niektoré sú schopné aj za krátku dobu "naštartovať" niekoľko  miliónov obranných biochemických reakcií.
 A hadie toxíny  sú takéto vysoko enzymatické látky. Po ich aplikácii v masti  na postihnuté miesto prenikajú cez kožu do organizmu. Ten ich  využíva na odstraňovanie odumretých buniek a na tvorbu ďalších  enzýmov.


   Hadí jed, prírodou stvorený buď k obrane  alebo k lovu a zabíjaniu koristi, sa
tak stal nenahraditeľnou  surovinou vo farmaceutickom priemysle.
  Na začiatku 20. storočia  sa využíval len na výrobu séra proti uštipnutiu jedovatým  hadom.
Intenzívny výskum hadích jedov však nečakane rozšíril  možnosti ich uplatnenia
vo farmakologii a tým ich potreba  výrazne vzrástla. Preto sa vo svete pristúpilo k zakladaniu  hadích fariem - serpentárií, aby sa hadom mohol jed pravidelne  odoberať bez toho, aby sa v prírode vyhubili.
Skúsený pracovník  obratne chytí hada do ruky, prinúti ho zahryznúť sa do jemnej blany  pokrývajúcej špeciálnu nádobku. Na jej stene uľpie kvapka drahocennej  tekutiny. To je však len základná surovina, ktorá ešte vysúšaním  niekoľkokrát zmenší svoj objem. Až potom môže slúžiť k  výrobe toľko žiadaných liekov.

 

Image